wz
 

 Ako podnikať?

Za komunistov nebolo podnikanie prípustné. Dokonca bolo trestné a mali na to aj paragrafy v zákone.
Pritom sme vedeli, že v susedných komunistických štátoch – Maďarsko, Poľsko a v dederonovom Nemecku, určitá forma súkromného podnikania bola a podnikatelia mohli zamestnávať aj obmedzený počet pracovníkov.
U nás to bolo ako v našom veľkom vzore Sovietskom zväze. Bola tu obava, že by mohol byť človek
vykorisťovaný človekom, alebo by mohli prísť jedinci k neúmerným príjmom. Takže vykorisťovať tu mohol jedine štát, čo je, keď to rozmeníme na drobné, štátna politická byrokracia, teda zas len ľudia.
Určitá forma súkromného podnikania bola vtedy aj u nás a hovorilo sa tomu fušovanie. Fušer-murár, keď nebol na pracovisku, kam si chodil oddýchnuť, vám mohol postaviť dom, elektrikár vám do neho zaviedol ukradnuté drôty a zástrčky, ktoré si ulial na pracovisku, klampiar vám urobil strechu a doktor vám mohol za mierny príplatok prednostne vyoperovať slepáka alebo žlčník. Dane sa z toho neodvádzali a bola to taká zlatá doba, po ktorej sa ešte mnohým cnie, i keď každý videl, že to dlho nemôže vydržať.
Po páde komunistov podnikanie sa stalo žiaduce a mnohí sa dali na to nachytať. Z nich už mnohí
skrachovali, lebo podmienky sa z roka na rok zhoršovali, zvyšovali sa odvody a dane a práva na súdoch ste sa nedovolali, keď vám nejaký šmejd nechcel zaplatiť faktúru za odvedenú prácu. To boli zväčša takí, ktorí nevedeli ísť na to a mali mylné predstavy o podnikaní.
Tí, ktorí vedeli ísť na to, vystúpili z ulity a mohli prejaviť svoje koristnícke kvality. Takíto podnikatelia nakupovali tovar vo veľkoskladoch na faktúry (obyčajne prostredníctvom nastrčeného bieleho koňa), ktoré nikdy nesplatili. Získané milióny vrazili do zahraničných bánk a potom sami zdrhli do zahraničia. Tam si žijú doposiaľ ako pracháči.
Ďalší typ podnikateľov sa grupoval do radov takzvaných výpalníkov. Zakladali si svoje bezpečnostné
služby a pomocou nich vydierali podnikateľov a živnostníkov, ktorí nevedeli na to ísť, lebo sa snažili
podnikať poctivo. (Trubci.) Výpalníci mali dobré kontakty na polícii, informačnej službe a na súdoch, a preto sa im tak úspešne podnikalo.
Zlaté časy pre úspešných podnikateľov nastali v ére malej a veľkej privatizácie. To ste sa z noci do
rána mohli stať veľkopodnikateľom a vlastniť budovy, hotely a celé podniky, ktoré boli do tej doby v
štátnej držbe. Tú držbu ste si prepísali na seba. Stačilo mať dobré politické kontakty na ľudí, čo si
prisvojili právo o tom rozhodovať a hneď ste sa mohli stať milionármi a tí ešte schopnejší miliardármi.
(Schopnejší všetkého.) Kde by sa vám mohol postaviť taký podnikateľ Baťa alebo Ford? Tým to trvalo celé generácie, než tie svoje podniky vypiplali. Vy ste to mohli stihnúť za jednu noc. Také zlaté časy to boli pre schopných podnikateľov. (Schopných všetkého.) Zlaté časy síce nenastali pre zamestnancov tých sprivatizovaných podnikov, lebo spravidla skončili na dlažbe ako nezamestnaní, ale to je riziko podnikania či presnejšie nepodnikania. (Vysvetlíte si to ako chcete.)
Zvláštny podnikateľský talent prejavili aj schopní štátni úradníci, ktorí mali kompetencie v štátnych
alebo družstevných podnikoch. Keď som vydával nezávislé noviny, dosť som sa o takéto vecí zaujímal.
Jeden predajca poľnohospodárskej techniky mi vtedy povyprával, aký je rozdiel pri predaji súkromníkovi a štátnej alebo družstevnej organizácii. Súkromník sa handrkuje o cenu, aby bola čím nižšia a štátny úradník ju navrhne zvýšiť o dvojnásobok, aby mal z toho tučnú províziu. Je to tiež úspešná forma podnikania.
V tom čase nastala aj éra podnikateľov s poštovými schránkami. Mal som jedného kamaráta, ktorý sa na túto činnosť dal a dobre sa mu darilo a možno sa mu ešte darí dobre, i keď sme sa prestali stýkať pre akýsi konflikt záujmov. Ten môj vtedajší kamarát dal sa na natieranie železničných mostov. Robil to v drahom obleku, v bielej košeli s hodvábnou kravatou a aj topánočky mal na úrovni. To si však nemyslíte, že by v takom ohodení natieral štetkou nejaký zhrdzavený železničný most. On to robil diaľkovo, spočiatku z kancelárie, ale potom ju zrušil, lebo mu stačil na to len mobilný telefón, ktorý sa vtedy dostával na verejnosť a luxusné auto, ktoré každý rok menil za luxusnejšie.
Podnikanie je vo svojej podstate veľmi jednoduché, ako mi to bývalý kamarát vysvetlil. Hlavná vec je mať dobré styky medzi politikmi alebo kompetentnými úradníkmi, napríklad na generálnom riaditeľstve železníc. Od takého dostanete typ, že je potrebné natrieť železničný most kdesi za Žilinou alebo kde, a ostatné je vecou podnikateľa s oblekom, hodvábnou kravatou a značkovými topánočkami, ktorý to všetko zariadi. Urobí rozpočet, povedzme za tri milióny korún. Zoženie podnikateľa, ktorý má natieračskú partu, čo most natrie farbou. Nakalkuluje mu za to milión korún. Pre seba ako sprostredkovateľovi pridelí tiež milión a kompetentnému úradníkovi tiež milión. On si svoj podiel zvyčajne navýši ešte o milión, však preto je taký schopný a kompetentný, že to vie vybaviť a štátny podnik železnice na to má vo svojom dotovanom rozpočte a nebude sa o tom s nikým dohadovať. Je síce pravdou, že keby si to železnice natreli vlastnou partou vyšlo by to namiesto štyroch melónov tak na pol milióna korún, možno o niečo menej, ale tu partiu už dávno rozpustili v rámci znižovania stavov. Keď chceme mať podnikateľské prostredie, tak musíme na to niečo obetovať. To musí uznať každý. A takých mostov je na hornatom a vodnatom Slovensku strašne moc a treba všetky ponatierať a kto by to robil, keby nebolo podnikateľov? A nie sú tu len železnice, ale je tu aj cestná sieť a aj iné rezorty, ktoré všeličo potrebujú – školstvo, zdravotníctvo, vojenstvo a vnútorná správa a tak ďalej a tak ďalej. Všade sú úradníci a schopní podnikatelia s kravatami a značkovými topánočkami sú im k dispozícii.
Preto, vážení čitatelia, nech vás nenapadne ísť podnikať tak, že si zriadite nejaký butiček, pohostinstvo, dielničku alebo prevádzku, kde by ste snáď chceli niečo produkovať, predávať alebo fušovať. To by ste ako fušeri ďaleko nedotiahli a rýchlo by ste zbankrotovali, lebo by tu stáli nad vami ďalší štátni úradníci. Všelijakí kontrolóri, daňovníci a tí vás dajú rýchlo do richtigu. Začnite tak, že si kúpite drahý ancúg, bielu košeľu, hodvábnu kravatlu a značkové topánočky a staňte sa štátnym úradníkom. Ale ešte lepšie je, keď sa stanete politikom. Tí rozhodujú o tom, kde sa štátne peniaze ulejú. Najlepšie by bolo, keby ste sa stali predsedom vlády, parlamentu alebo vládnej strany, ale nebudete na suchu ani ako minister, jeho tajomník alebo poradca. Vytvoríte tak zdravé podnikateľské prostredie. Na zdravie!

Späť||Dopredu
Design by Cezmín Slovakia 20.september 2014

 TOPlist