wz
 

 

Mal istý bývalý premiér pravdu?

Dušan Vaňo

Zas som sa dal na písanie do novín, hoci som to už mnohé roky nerobil. Primälo ma k tomu vyjadrenie istého bývalého premiéra v médiách, že za jeho vlády nebol perzekvovaný žiadny novinár. Keďže niekdajší jeho najbližší spolupartajník povedal, že pán premiér používa lož ako pracovnú metódu, dalo by sa teoreticky pochybovať, či to tak naozaj bolo. V čase ich vládnutia som vydával v Topoľčanoch malý lokálny občasník TŔŇ, v ktorom som si dovolil napísať ja alebo i iní pisatelia čo-to o spôsoboch ich vládnutia so zameraním najmä s dopadom na náš región. Môj priateľ a pomerne úspešný podnikateľ tam napríklad uverejnil svoj názor na privatizáciu závodu na výrobu a opravu poľnohospodárskej techniky. (Vtedy sa tomu hovorilo divoká privatizácia.) Dvaja privatizéri toho závodu sa z toho článku cítili tak dotknutí na svojej ctihodnosti, že nemohli spávať, a tak zažalovali autora za morálnu ujmu a finančnú satisfakciu. Pani okresná sudkyňa súcitila s dotknutými privatizérmi a odsúdila autora článku na pokutu dvakrát stotisíc korún. To nebolo všetko. Keďže podnikateľ sa vzpieral a podnikal všelijaké protiakcie, v súčinnosti súdnych orgánov a úradných a bankových inštitúcií znemožnili kedysi úspešnému podnikateľovi podnikať a bol odsúdený na ešte prísnejší trest, až musel nakoniec zdrhnúť do zahraničia a dnes žije kdesi vo Švédsku, kde mu bol udelený azyl. Švédska vláda odmietla ho vydať na súdny postih, lebo tam veľmi dobre vedia, ako ten výkon spravodlivosti u nás funguje. Zo Švédska kedysi úspešný podnikateľ teraz vypisuje na internete ohnivé články o tejto republike a zločinnom výkone  moci v nej. Jak keby to malo nejaký význam, ale kto má záujem, tak trebárs: TU! 

Aj keď spomínaný podnikateľ nebol doslova profesionálny novinár a s prižmúrením očí by sme mohli dať zapravdu tomu istému bývalému premiérovi, ale mnohí si pamätajú ako sa vtedy sem-tam prihodilo, že nejakému novinárovi zhorelo auto pred barákom, dostal nakladačku od neznámych ľudí, vychádzali vybielené stránky novín len s velikým nápisom ZNEPOKOJENIE. Písali sa zákony na postih neposlušných novín a vydavateľov a nejaký Wiliam Orme posielal všelijaké demarše a Výbor na ochranu novinárov umiestnil toho nášho istého premiéra do prvej desiatky nepriateľov tlače v šírom svete. To je len malá pripomienka pre tých, ktorí majú enormne vyvinutú časť mozgu, kde sa sústreďuje krátkodobá pamäť a pán bývalý premiér sa spolieha vo svojich vyhláseniach na takých. Aby som však nepísal svoj prvý blog len o veciach, ktoré sú všeobecne známe, napíšem niečo aj o mne a mojom prípade.

V roku 1997 bol na mne vykonaný komplot zo strany našich demokratických štátnych orgánov a ja som bol obvinený, že som tlačil falošné zahraničné bankovky. Stalo sa tak na základe mojej výpovede, že tie bankovky som tlačil ja osobne. Pred mojou výpoveďou mi vyšetrovatelia ukázali zápisnicu s výpoveďou riaditeľa jednej reklamnej agentúry Jara Krivana. (Meno nie je autentické kvôli ochrane osobných práv.) S Krivanom som sa poznal, dával mi nenáročné zákazky a pomáhal mi aj pri redigovaní mojich novín. Ja som sa rozhodol po uvážení s jeho zápisnicou stotožniť a svojou výpoveďou som sa sebaobvinil v zhode s jeho výpoveďou. Urobil som tak preto, že Krivan nahovoril určitých ľudí, aby mu pre jeho zahraničného zákazníka vyrobili falzifikáty. Medzi nimi bola i osoba mne rodinne blízka a nechcel som, aby ona i ostatní mladí ľudia, ktorí sa na výrobe falzifikátov podieľali v réžii polície cez nastrčeného Krivana, išli do väzenia. Až neskôr som sa dozvedel, že Krivana prichytili pri platení falošnou päťstokorunačkou v obchode a po dohode s policajtmi sa podvolil urobiť na mňa komplot s prísľubom, že ho z toho vysekajú.

Tak som sa dostal do vyšetrovacej väzby spolu s Krivanom a niekoľkými komplicmi, ktorých Krivan zatiahol na pokyn polície do distribúcie falzifikátov. Podľa pôvodného obvinenia som bol vyšetrovateľom označkovaný ako šéf organizovaného falšovateľského gangu, hoci som jej členov nepoznal a nikdy som s nimi neprišiel do kontaktu. Pridali mi aj tie päťstokorunačky a zopár obvinení, ktoré so mnou neboli vôbec prediskutované a nemal som možnosť sa k nim vyjadriť, len ma postavili pred hotovú vec.

Vyšetrovacia kolúzna väzba trvala tri roky (vtedy to viac nebolo možné) a vyznačovala sa tým, že sa nekonalo žiadne vyšetrovanie ani konfrontácie a ja som nemal tú česť sa zoznámiť do konca väzby ani s členmi môjho gangu. Na odvolacom súde  mi sudca povedal, že vyšetrovanie sa konalo, veď ma bol vyšetrovateľ päťkrát navštíviť, ale to už neuviedol, že to bolo len z technických dôvodov, ktoré bolo nutné urobiť a nebol doložený žiadny vyšetrovací protokol. Vyšetrovací spis bol uzavretý až po vyše mesiaci, čo som sa dostal z väzby a samozrejme s takmer pôvodným nezmyselným obvinením zo začiatku vyšetrovania. Odsúdený som bol až po ôsmich rokoch po vypustení z väzby, čo je zaujímavé najmä z toho hľadiska, že sa znovu dostala do vlády garnitúra, ktorá tu vládla v čase spáchania komplotu. Zdržovalo sa to všemožným spôsobom, ale len ja som dostal pokutu za neúčasť, keď som sa nemohol zúčastniť jedného pojednávania, pretože som bol v tom čase chorý a doložil som to potvrdením z nemocnice. Odvolací súd v uznesení potvrdil, že ja som sa na zdržiavaní nepodieľal a mal som naopak snahu tú frašku ukončiť súdnym rozhodnutím, pretože som neveril, že by som mohol byť odsúdený za skutok, ktorý som dokázateľne nemohol spáchať a ani som ho nespáchal. Odvtedy som neveriaci, lebo u našich súdov také maličkosti ako je dokazovanie viny neberú do úvahy, hoci ja som na tom neustále trval, ale načo by to robili, keď som sa priznal, naše výpovede s Krivanom sa zhodli, tak kakaja raznica by povedal tovarišč Višinskij za čias Stalina, ktorý bol presvedčený, že osobné priznanie je najlepší dôkaz, aj keď tie dôkazy dosť boleli.

Jaro Krivan sa súdnych jednaní nezúčastňoval a bol odsúdený v neprítomnosti. Vo svojom odvolaní na Najvyšší súd niekoľkokrát zdôraznil, že ja som falzifikáty netlačil, ani som ich so svojimi technickými možnosťami nemohol tlačiť, ale profesionálni sudcovia na najvyššom súde skonštatovali, že to vyhlásenie nemožno brať do úvahy, lebo Krivan stihol asi mesiac pred pojednávaním umrieť a nemôže už svoje tvrdenie potvrdiť, hoci to tvrdenie bolo podané prostredníctvom jeho advokáta a ten živý bol a mohol by to tvrdenie potvrdiť on. Ale načo? Kakaja raznica!

Zaujímavé na tom úmrtí bolo, že ja som s tou mŕtvolou ešte po jej úmrtí telefonoval a nikto jej nebol z rozvetveného príbuzenstva na pohrebe, nikto nedostal smútočné parte a nikto nevie, kde by mala byť tá mŕtvola pochovaná. Ale to by jeden mohol kukať, čo sa medzi nebom a zemou v tejto republike môže udiať.

Ja som samozrejme podnikol množstvo opatrení, aby sa tie metafyzické záhady objasnili, ale nemalo to vôbec žiadny účinok. Inicioval som napríklad obnoviť konanie, ale na pojednávaní, ktoré malo o Obnove konania rozhodnúť sedela v porote sudkyňa, ktorá ma odsúdila. Aby som bol presný, ona tam nesedela, ale nechala sa zastupovať kolegom alebo niekým príbuzným, keď tam vládnu také príbuzenské vzťahy, aby ma snáď nenapadlo podať protest proti zaujatosti poroty. Ale keď som dostal záporné súdne rozhodnutie, pani sudkyňa figurovala v zozname poroty hneď za predsedom senátu. Kto chce môže hádať, ako sa takýto senát rozhodol. Nie je to ťažká úloha, lebo je tam len jedna možnosť.

Obrátil som sa aj na Ústavný súd SR, ale tam mali na mňa paragrafy, prečo nemôžu v môj prospech nič urobiť. Napísal som aj do Strasburgu ale tam zas mali na mňa článok 35 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, podľa ktorého sa nemôžu so mnou zaoberať, lebo som nevyčerpal všetky vnútroštátne opravné prostriedky, ale možno aj tam majú naši sudcovia a sudkyne svojich kolegov a príbuzných. Chcel som napísať ešte aj na Lampáreň, ale tie vraj už zrušili a písať do Klubu insitných hráčov na fujare by asi tiež nemalo nejakú kladnú odozvu. Využil som ešte jednu zákonnú možnosť, ktorú som mal na zrušenie nespravodlivého súdneho rozhodnutia a napísal som Žiadosť o dovolanie, v ktorej som rozviedol fakty a dôkazy, že ja som nemohol inkriminovaný skutok spáchať. Mal som predstavu, že na verejnom pojednávaní a za prítomnosti pozvaných médií budem môcť opísať skutok, ako sa v skutočnosti stal a ako súdne orgány manipulujú s občanom, ktorý si len chcel plniť svoje základné ľudské právo vysloviť svoj názor na neprávosti, ktoré sa v tejto republike páchali na jej občanoch. Vo februári tohto roku som však dostal Uznesenie, kde mi verejný proces bol odmietnutý. Pán predseda Najvyššieho súdu mi oznámil, že dokazovanie nebolo potrebné, keď sa tak nižší súd rozhodol a dovolací súd nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku. Neviem potom, na akú inštitúciu sa mám obrátiť, keď chcem dosiahnuť zrušenie a nápravu nespravodlivých rozhodnutí nižších súdov zvlášť, keď ma pán predseda najvyššieho súdu záverom jeho Uznesenia poučil, že proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok. Chcel som sa ešte obrátiť na brunejského kráľa, ale jednak nepoznám jeho PSČ a jednak platí ten zákaz opravného prostriedku od pána predsedu Najvyššieho súdu i v tomto prípade.

Obrátil som sa písomnou formou i na inštitúcie, ktoré majú dodržiavanie zákonných práv v pracovnej náplni a sú za to aj platení, ale buď mi odpovedali, že oni s dodržiavaním práv občanov nemajú čo robiť, na to sú súdy, alebo väčšinou mi vôbec neodpovedali. Obrátil som sa aj na politikov a mnohých investigatívnych novinárov, a sú to zvučné mená v našej žurnalistike, ale až na pár výnimiek tiež mi neráčili ani len odpovedať na môj email. Asi sú tak velice zaneprázdnení, alebo jednoducho oni s kriminálnikmi nechcú mať nič spoločného.

Dnes už viem, že výsledok súdnych rozhodnutí nezvrátim, ale som presvedčený, že ten môj prípad by nemal byť odložený len tak do naftalínu, a preto, keď som nepochodil u tých slávnych novinároch, napísal som o tom všetkom knihu. Zatiaľ je len v elektronickej forme a má názov „Baťo“. Kto chce a má záujem sa dozvedieť, ako to v skutočnosti mohlo byť, môže si ju stiahnuť na portáli TU!

Svedectvo: http://necenzurovane.sk/martos/svedectvo.html
Kniha "Baťo": http://www.1000knih.sk/obchod/nezaradene/bato1#

 Späť||Dopredu

Písmo a kaligrafia

 TOPlist